Ako sa cítime v priestore?
Cítenie a pociťovanie na základe konkrétnych
podnetov je subjektívnym hodnotením. Avšak počas ľudského vývoja sa vplyvom
kultúrnych a sociálnych aspektov postupne špecifikovalo, čo má dopad na človeka
a ako ho jednotlivé podnety ovplyvňujú.
Veľkosť priestoru
Najčastejšou otázkou pri téme priestoru je
jeho veľkosť. Veľkosť priestoru určuje, ako sa v ňom budeme cítiť. Bežne sa
priestor delí podľa rozlohy (metrov štvorcových), ktoré poskytuje. Malé
priestory sú považované za útulné, zatiaľ čo veľké pôsobia honosne a
vzdušne.
To, ako sa cítime v konkrétnom priestore, ale
nezáleží len od samotnej veľkosti daného priestoru. Dôležité je aj jeho
členenie a vzájomné väzby medzi týmito časťami, dispozícia, množstvo okien,
kvalita komunikácie alebo možnosti pre jednotlivé činnosti, ktoré môžeme v
priestore robiť. Toto všetko ovplyvňuje náš pocit z veľkosti priestoru a jeho
subjektívne hodnotenie. Prvotný pocit je základ, ale keď už sme rozhodnutí v
priestore zostať dlhšiu dobu a vykonávať v ňom činnosť, zohľadňujeme aj ďalšie
aspekty.
Človek je socio-kultúrny tvor, a preto
potrebuje mať prirodzene vymedzené svoje teritórium. Je to miesto, ktoré
potrebujeme okupovať a mať pod kontrolou. Ak takéto miesto máme, nikto nám do
neho nezasahuje a môžeme si ho upravovať, ako potrebujeme, budeme spokojní.
Preto by mal byť vnútorný priestor s obytnou funkciou rozčlenený do
jednotlivých zón. Základné rozdelenie pozostáva z denných a nočných zón. Denné
zóny sú pochopiteľne tie, ktoré používame cez deň, ako napríklad obývacia
miestnosť, kuchyňa a jedáleň. Ide o spoločné miestnosti, ktoré zdieľame aj s
ostatnými členmi domácnosti. Naopak nočné zóny priraďujeme k spálňam, detským
izbám a k ich príslušným hygienickým miestnostiam. Hlavne v nočných zónach si
vytvárame naše bezpečné kútiky, ktoré nevyhnutne potrebujeme pre pocit bezpečia
a intimity. Harmonické spolužitie (dokonca aj viacerých generácií) je možné,
pokiaľ má každý člen domácnosti k dispozícii svoj vlastný priestor a zároveň sú k dispozícii aj
spoločné priestory na socializáciu. Potom už len zostáva zvoliť zariaďovacie
prvky takej kvality, aby ich aj viaceré generácie mohli využívať. V Kaplan
nábytek dbáme na kvalitné materiály, precízne spracovanie a nadčasový dizajn.
Napríklad kolekcia Gatta je veľmi populárna naprieč generáciami pre svoju ľahkosť a eleganciu.
Podobne je to aj pri priestoroch s pracovnou
funkciou. Zdravé pracovné prostredie by malo obsahovať spoločné priestory, ale
taktiež zabezpečiť každému zamestnancovi vlastné miesto, ktoré bude mať sám pod
kontrolou.
Kultúrne aspekty
Dôležité je si uvedomiť, že všeobecné
vnímanie priestoru, objektov a materiálov závisí aj od individuality
jednotlivca a jeho skúseností a preferencií, ktoré môžu byť zakorenené hlboko v
genetickej pamäti. Celý život na nás vplývajú sociálne a kultúrne podnety z
okolia a to formuje, aj kde sa cítime dobre a čím sa chceme obklopovať. Jedným
z takýchto podnetov môže byť napríklad masívny nábytok u starých rodičov, kam
sme chodili na prázdniny ako deti. Máme teda vytvorenú asociáciu, že je nábytok
z masívneho dreva spoľahlivý, príjemný na dotyk a trvácny. Preto aj v Kaplan
nábytek používame drevo z lokálnych lesov, z ktorého mali kedysi nábytok aj
naši starí rodičia.
Komfort v prostredí
Najvyšším aspektom vnímania priestoru, v
ktorom sa nachádzame, je komfort. Štandardne sa používa tento pojem v
súvislostiach s prepychom a vysokou kvalitou, ale v tomto prípade hovoríme o
výraznom pocite pohody alebo blaha. Komfort by nemala byť žiadna pridaná
hodnota ale samozrejmosť pre každé prostredie, v ktorom budeme zotrvávať. To,
či sa cítime komfortne, závisí od toho, ako kvalitne budeme svoj čas tráviť,
ako efektívne budeme schopní oddychovať alebo pracovať, a taktiež akú budeme
mať náladu.
Na to, aby sme sa cítili pohodlne v danom
prostredí, potrebujeme pociťovať komplexný komfort. Ten sa skladá z toho, čo
vnímame zmyslami a zažívame celým telom spoločne s tým, čo vieme na základe
nášho kultúrneho poznania.
Pocity z priestoru, v ktorom sa nachádzame, sú úzko prepojené s vnímaním nového prostredia. Tejto téme sme sa viac venovali v článku “Ako vnímame nové prostredie?”.
Autor: KAPLAN 1934, Katarína Jankechová